Logopédia bola jej srdcovka

Príbeh z histórie logopédie a vzdelávania v odbore Logopédia na Slovensku od pamätníkov.... 

"Musíme vystupovať po dlhom rebríku postupných cieľov, z ktorých každý vedie k víťazstvu nad vaším rečovým problémom." Van Riper"

Uplynulo 23 rokov od úmrtia poprednej slovenskej logopédky Želmíry Kontúrovej a  9 rokov jej študentky, logopedickej asistentky mojej mamy Veroniky Švehlovej. Spomienka na tieto charizmatické dámy a zároveň matky 3 detí a 2 detí je stále živá. 

Žila a vyrastala som po boku mojej mamy logopedičky, elementaristky. Srdcovka k Logopédii je u nás v rodine  veľkou tradíciou. Veľmi veľa ma naučila a zato som jej veľmi vďačná. 

Ako  aj sama pani Želmíra hovorievala: "Možno práve deti boli pre mňa podnetom ďalšieho rozširovania môjho pedagogického vzdelávania."

Želmíra sa narodila 24. 1. 1924 v Dolnej Štubni, okr. Martin a zomrela 5. 7. 2002 v Žiline a Veronika 23.2.1939 vo Veľkom Lapáši okr. Nitra a zomrela 14.6.2016 v Trnave.

A prečo sa Želmíra Kontúrová rozhodla celý svoj život venovať, až podriadiť logopédii? Jednoducho povedané, chcela pomáhať pri rozvíjaní správneho vývinu reči, odstraňovať už vzniknuté poruchy a chyby reči, ale najmä metodicky usmerňovať pedagógov, logopedických asistentov a najmä priamo osoby s narušenou komunikačnou schopnosťou a sluchovým znevýhodnením.

Promovaná okresná a krajská logopédka Želmíra Kontúrová patrila k tým vzácnym osobnostiam, ktorí zmysel svojho života nachádzali vo svojej práci a zasvätili ho logopedickej starostlivosti.

Želmíra po ukončení reálneho gymnázia v Martine, Učiteľskej akadémie v Turčianskych Tepliciach a Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pokračovala v štúdiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave, kde ukončila odbor defektológia – logopédia. Vzťah k danému odboru u nej umocnil významný špeciálny pedagóg na Slovensku – krajský logopéd v Žiline J. Tinka a profesor Miloš Sovák v Prahe, u ktorého absolvovala niekoľkomesačnú prax na Foniatrickej klinike.

Veronika po ukončení gymnázia v Trnave a Učiteľskej akadémie v Trnave začala pracovať v roku 1959 ako učiteľka 1. ročníka  základnej školy v Kuchyni na Záhorí. V tej dobe profesia učiteľa nebola vôbec ľahká, nakoľko Národný výbor pridelil pracovné miesta učiteľom na celkom vzdialené miesta od miesta ich bydliska. Neskôr pôsobila ako učiteľka žiakov na 1. stupni v Základnej škole v Modranke miestnej časti v Trnave. V roku 1961 absolvovala u Želmíry Kontúrovej kurz logopedických asistentov v Trenčíne. Neskôr pokračovala v štúdiu  na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so sídlom v Trnave. Neskôr pracovala v OÚNZ- Okresnom ústave národného zdravia v Ambulancii foniatrie a ORL- vtedy logopedickej poradni - Ambulancii pre nápravu chýb reči v poliklinike na Kollárovej ulici v Trnave  do  roku 1984. 

Pani Želmíra aktívne na úseku logopédie začala pracovať roku 1957 v Žiline. A odvtedy, až do konca svojej profesionálnej, praktickej činnosti, sa logopédia stala pre ňu vecou srdca. V okrese Žilina organizovala, riadila logopedické služby, odborne a metodicky viedla logopedických asistentov, zriaďovala logopedické poradne, bola pri zrode prvej logopedickej poradne v stredoslovenskom kraji, jednej z prvých na Slovensku vôbec. K tomu, samozrejme, patrila jej vlastná odborná logopedická činnosť, ktorú orientovala na:

Preventívnu starostlivosť – depistáže na MŠ, ZŠ, osvetovú činnosť zdravotníckych pracovníkov;

Ambulantnú a cvičnú liečbu, spojenú s psychoterapiou v logopedických poradniach;

Cvičnú liečbu spojenú so psychoterapiou u hospitalizovaných pacientov.

Pomáhala elementaristom, ktorí sa pripravovali na funkciu logopedický asistent, prednášala na logopedických kurzoch, určených poslucháčom Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, Katedry otorinolaryngológie, ďalej na celoštátnych zjazdoch slovenskej lekárskej spoločnosti či logopedických konferenciách. Pripravovala praktické ukážky korekcie hlások, sprístupňovala metodiky, uskutočňovala logopedické semináre pre psychológov, riaditeľov, učiteľov špeciálnych škôl (predtým osobitných škôl), viedla preventívne prednášky pre rodičov, pracovala na odborných výskumoch a svoje výsledky prezentovala na Foniatrických zjazdoch, logopedických konferenciách a pod. Metódy jej práce boli prevzaté v mnohých okresoch Slovenska ako vzorové.

Želmíra Kontúrová bola aktívnou členkou Slovenského výboru foniatrickej sekcie, jednou so zakladajúcich členov Logopedickej sekcie Slovenskej ORL spoločnosti, ďalej členkou poradného zboru pre deti, vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. Aktívne pomáhala organizovať liečebno-výchovné kurzy pre zajakavých žiakov a študentov z celého Slovenska pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR.

12. máj 1965 bol pre ňu obzvlášť výnimočný, kedy získala v slovenskom kole XII. ročníka pedagogického čítania II. cenu za prácu: Logopédia – preventívna zložka zdravotníctva na ZŠ, OŠ, MŠ.

V rokoch 1960 – 1990 napísala viac ako 63 odborných článkov, štúdií, prác, ktoré boli publikované v slovenských odborných periodikách. Spomeniem aspoň niektoré: Špeciálna pedagogika, Otázky defektológie, Zdravie, Psychológia, Komenský, EuroRehab a iné. K najvýznamnejším nesporne patrí Koncepcie logopedickej starostlivosti v zdravotníctve v roku 1979 (spoluautorka), ďalej Recenzia práce J. Dvončovej, V. Nádvorníkovej: Fonetika a metodika chybnej výslovnosti, 1976;

Logopedický zborník – Nedostatok citovej výchovy – brzdiaci faktor vo vývine reči, Špecifické faktory oneskoreného vývinu reči v Žilinskom okrese, 20 rokov rozvoja logopédie v Žilinskom okrese ai.

V roku 1978 jej bolo udelené Čestné uznanie za obetavú prácu na úseku logopédie na Slovensku.

Pani Želmíra  navždy ostala človekom milým, láskavým, skromným, o čom svedčí jej vlastné vyjadrenie k autorskému životopisu, o napísanie ktorého bola požiadaná.

 Citujem: " Dostali ste ma do veľkých rozpakov. Nikdy som si totiž nestačila robiť nejaké záznamy kedy, kde, čo sa robilo, napísalo, lebo pri tomto tempe, v akom žijeme, návale práce, starostiach o početnú rodinu sa človek nestačí zaoberať sám sebou. Počas svojej praktickej činnosti som vyškolila desiatky logopedických asistentov, zaškolila značný počet logopédov, na ktorých prácu som hrdá. Teší ma, že keď budem odchádzať, títo ma nahradia a budú pokračovať v dobrej tradícii, ktorú sa mi podarilo vytvoriť na OÚ NZ v Žiline." 

Použitá literatúra:

Listinné dokumentačné materiály Múzea špeciálneho školstva v Levoči

Baláž, Jozef: Za logopédkou Mgr. Želmírou Kontúrovou. Časopis Efeta, otvor sa, č. 2, rok 2005, ročník XV, ISSN 1335–1397.

Tinajová, Oľga: Na ceste k poznaniu (k nedožitým 85. narodeninám Želmíry Kontúrovej) – archív Múzea špeciálneho školstva v Levoči.

Autorka: Mgr. Viera Zvonárová

štatutár, zakladateľka LOGOPÉDIA-CENTRUM DETSKEJ REČI