Poradenstvo pre rodičov PREDŠKOLÁKOV A ŠKOLÁKOV
Spôsobilosť a pripravenosť dieťaťa na školu a znaky porúch učenia u dieťaťa v materskej škole
Počas návštevy dieťaťa v materskej škole je možné identifikovať prvé príznaky porúch učenia, ktoré môžu výrazne ovplyvniť neskorší školský úspech dieťaťa. Tieto príznaky môžu byť možno veľmi nenápadné. Včasné rozpoznanie je kľúčové pre poskytnutie intervencie. Poruchy učenia sú rôznorodé, a môžu sa prejavovať v rôznych oblastiach.
Znaky porúch učenia u dieťaťa
Najčastejšie sa však u detí stretávame s ťažkosťami v reči, jemnej a hrubej motorike, pamäti a koncentrácii. Rodičia a učitelia detí v materských školách by mali zbystrieť pozornosť ak má dieťa napríklad:
Rečové problémy: dieťa má problémy s výslovnosťou, tvorbou viet alebo má obmedzenú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, nedokáže prerozprávať príbeh - vypočutú napr. rozprávku. Má slabé naratívne - rozprávačské schopnosti.
Jemná motorika: problémy s jemnou motorikou, ako je držanie ceruzky, kreslenie, alebo manipulácia s drobnými predmetmi.
Hrubá motorika: problémy s hrubou motorikou, ako sú behanie, skákanie, chodenie po schodoch, obliekanie alebo udržiavanie rovnováhy.
Problémy s pamäťou: dieťa má ťažkosti zapamätať si jednoduché informácie, ako sú farby, čísla alebo mená.
Slabá pozornosť a koncentrácia: dieťa sa ľahko rozptýli, má problém sústrediť sa na jednu aktivitu alebo dokončiť začatú úlohu.
Sociálne a emocionálne ťažkosti: problémy so zapojením sa do aktivity, hry s ostatnými deťmi alebo má časté zmeny nálady.
Včasné rozpoznanie týchto príznakov umožňuje vhodnú špeciálnopedagogickú diagnostiku a intervencie, ktoré môžu dieťaťu výrazne pomôcť. Materské školy zohrávajú v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože majú možnosť pozorovať deti v rôznych situáciách a identifikovať potenciálne problémy.
"Milí rodičia, všimli ste si u svojho dieťaťa ťažkosti vo výslovnosti alebo v spontánnom jazykovom prejave?"
Vývin reči, Oneskorený vývin reči a Vývinová jazyková porucha VJP – ako ich rozlíšiť?
Fázy vývinu reči
Znalosť typického vývinu reči je pri práci s deťmi s poruchami komunikácie mimoriadne dôležitá. Už pred prvým rokom života dieťa vníma a rozvíja pasívnu slovnú zásobu – rozumie známym hlasom, intonácii a niektorým slovám. Okolo prvého roku sa objavuje hrkútanie, džavotanie, bľabotanie, hra s artikulačnými orgánmi a dieťa začína vytvárať jednoduché zvuky, ktoré pripomínajú slová, napríklad pomenovanie členov rodiny alebo známych predmetov.
Do približne 1,5 roka sú pre komunikáciu typické gestá a jednoduché zvukové napodobenia. Okolo druhého roku sa dieťa pokúša spájať slová a citoslovcia do krátkych viet, napríklad "mama ham", "tato pá-pá".
Medzi 2. a 3. rokom pribúdajú slovesá, prídavné mená a zámená, neskôr aj predložky, číslovky a spojky. V troch rokoch by dieťa malo tvoriť viacslovné vety, používať množné číslo či minulý čas a odpovedať na jednoduché otázky.
Od 3. do 4. roku sa reč stáva plynulejšou a zrozumiteľnejšou, dieťa spája jednoduché vety do súvetí. Okolo štvrtého roku už dokáže rozprávať, viesť rozhovor, rozprávať príbehy a aktívne používa všetky slovné druhy. V tomto veku by sa už nemali objavovať výrazné gramatické chyby – s výnimkou detí, ktoré vyrastajú v bilingválnom prostredí.
Za plynulé hovorenie sa zvyčajne považuje obdobie okolo 4. až 5. roku života.
Oneskorený vývin reči
Ak sa po treťom roku u dieťaťa stále objavujú ťažkosti – napríklad malá slovná zásoba, nesprávna výslovnosť (tzv. patlavosť - dyslália, keď je narušená výslovnosť jednej alebo viacerých hlások) – a dieťa pritom nemá žiadne iné zdravotné problémy (poruchy sluchu, intelektové oslabenie, motorické ťažkosti), ide pravdepodobne o oneskorený vývin reči.
Príčiny bývajú rôzne – často dedičnosť, oneskorené dozrievanie centrálnej nervovej sústavy, nepodnetné prostredie alebo mierne poruchy sluchu. Tento typ oneskorenia môže zasahovať všetky roviny reči – od výslovnosti až po gramatiku či slovnú zásobu.
Charakter poruchyDočasné spomalenie prirodzeného vývinu reči. Reč sa vyvíja rovnakým smerom ako u zdravých detí, len pomalšie.
Príčina: Najčastejšie dedičnosť, oneskorené dozrievanie CNS, menej podnetné prostredie, mierne poruchy sluchu.
Postihnuté oblasti:
Väčšinou len niektoré roviny reči (napr. slovná zásoba, výslovnosť).
Porozumenie reči: Väčšinou zachované – dieťa rozumie, čo sa mu hovorí.Rečový prejav : Jednoduchšie vety, chudobnejšia slovná zásoba, ale zrozumiteľná komunikácia.
Sluchové spracovanie: Bez výrazného narušenia.
Motorika rečových orgánov: Môže byť mierne oslabená (napr. neskorší vývin jemnej motoriky).
Intelektuálne schopnosti v norme, bez väčšieho nesúladu medzi verbálnou a neverbálnou zložkou.
Na rozdiel od oneskoreného vývinu reči je vývinová jazyková porucha (špecifická porucha vývinu reči) hlbšia a dlhodobejšia porucha jazykových schopností. Postihuje nielen výslovnosť, ale aj gramatiku, slovnú zásobu, porozumenie reči a schopnosť sociálnej komunikácie. Problémy sa zvyčajne prejavujú v týchto oblastiach:
Slovná zásoba – chudobná, pomalé osvojovanie nových slov, časté opakovanie rovnakých výrazov
Gramatická stavba viet – po 4. roku sa objavujú tzv. dysgramatizmy (nesprávne skloňovanie či časovanie..)
Sociálne používanie reči – ťažkosti v rozhovore, slabá schopnosť udržať tému
Výslovnosť – rôzne artikulačné chyby
Tým, že jednotlivé roviny reči spolu úzko súvisia, porucha v jednej oblasti ovplyvňuje aj ostatné. Preto je včasná diagnostika a cieľavedomá logopedická terapia kľúčová pre ďalší rozvoj dieťaťa.
Mýtus o logopédii
Bežná predstava, že logopéd rieši len chybnú výslovnosť, je mylná. Logopedická starostlivosť zahŕňa aj prácu s gramatikou, porozumením reči, slovnou zásobou a komunikačnými schopnosťami, motorikou, lateralitou... U detí s vývinovou jazykovou poruchou je terapia spravidla dlhodobá a systematická.
Ak sa po prelomovom štvrtom roku života reč dieťaťa viditeľne nezlepšuje a zároveň sa objavujú ťažkosti aj v iných oblastiach vývinu, je potrebné, aby dieťa bolo odborne vyšetrené – nielen logopédom, ale aj psychológom, špeciálnym pedagógom, foniatrom alebo neurológom. V takom prípade môže ísť o vývinovú jazykovú poruchu, teda o špecifickú poruchu vývinu reči, ktorá nie je spôsobená vplyvmi prostredia ani nedostatočnou stimuláciou.
Charakteristika poruchy
Vývinová jazyková porucha sa prejavuje zníženou schopnosťou alebo neschopnosťou verbálnej komunikácie, ktorá nie je podmienená mentálnym postihnutím. Deti s touto poruchou majú spravidla primeraný intelekt, hoci na prvý pohľad môžu pôsobiť ako deti s intelektovým deficitom, čo býva častým omylom laickej verejnosti.
Kľúčová je včasná a cielene koordinovaná intervencia tímu odborníkov. Pri diagnostike je nutné odlíšiť vývinovú jazykovú poruchu od iných stavov – napríklad od poruchy sluchu či od selektívneho mutizmu, pri ktorom dieťa v určitých situáciách odmieta hovoriť (napr. v materskej škole), hoci v domácom prostredí komunikuje bežne.
Na rozdiel od týchto stavov má dieťa s vývinovou jazykovou poruchou komunikačné ťažkosti stále – bez ohľadu na prostredie alebo situáciu.
Príčiny a formy
Príčinou vývinovej jazykovej poruchy je narušené spracovanie rečového (auditívneho) signálu v mozgu. Vo väčšine prípadov ide o vrodenú, geneticky podmienenú poruchu, ktorá sa častejšie vyskytuje u chlapcov.
Rozlišujeme dva základné typy vývinovej jazykovej poruchy:
Motorická (expresívna) – dieťa má výrazne zníženú spontánnu potrebu hovoriť, reč je ťažkopádna, pomalá a často využíva neverbálne formy komunikácie (gestá, mimiku).
Senzorická (receptívna) – dieťa síce prejavuje záujem o komunikáciu, ale nerozumie významu slov a viet, čím sa jeho reč stáva nezrozumiteľnou a chaotickou.
Vývinová jazyková porucha sa môže vyskytovať v kombinácii s inými vývinovými poruchami (napr. poruchy pozornosti, motoriky), nie však s mentálnou retardáciou. Typický je nesúlad medzi verbálnou a neverbálnou zložkou inteligencie – dieťa často lepšie chápe neverbálne podnety, než dokáže vyjadriť slovami.
Prejavy vývinovej jazykovej poruchy
Porucha zasahuje štruktúru aj povrchovú rovinu reči. Typicky sa vyskytujú:
Nesprávny slovosled a vynechávanie slov,
Chybné používanie gramatických tvarov (skloňovanie, časovanie),
Obmedzená slovná zásoba,
Redukcie alebo zámeny hlások a slabík,
Ťažkosti s používaním abstraktnejších slovných druhov (spojky, predložky, zámená).
Deti s vývinovou jazykovou poruchou majú často aj oslabené sluchové spracovanie – ťažkosti s vnímaním rytmu, melódie a akustických rozdielov, čo negatívne ovplyvňuje analýzu a syntézu slov. K rečovým problémom sa často pridružujú aj poruchy zrakového vnímania – deti majú problém rozlišovať tvary, farby a orientovať sa v čase a priestore (napr. nerozumejú pojmom ako "ráno" či "večer"). Časté sú aj motorické ťažkosti, poruchy pozornosti, psychomotorický nepokoj a emocionálna labilita. Dieťa môže pôsobiť roztržito alebo nereaguje primerane na podnety z okolia. Tieto ťažkosti sa prirodzene odrážajú aj v sociálnom správaní a adaptácii. Dieťa má problém nadväzovať kontakt s rovesníkmi, ťažšie sa zapája do hier, často sa vyhýba komunikácii a má nízku toleranciu k zmenám v prostredí.
Vývinová jazyková porucha preto nepredstavuje len "rečový problém", ale komplexnú vývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje celkový psychický, sociálny a školský vývin dieťaťa.
Charakter poruchy: Špecifická porucha vývinu reči – narušené spracovanie rečového signálu v mozgu. Ide o kvalitatívnu, nie len časovú odchýlku.
Príčina: Porucha centrálneho spracovania rečových podnetov, genetická predispozícia, často neurologický pôvod.
Postihnuté oblasti: Zasahuje všetky jazykové roviny – fonologickú, lexikálnu, morfologicko-syntaktickú aj pragmatickú.
Porozumenie reči: Výrazne oslabené – dieťa má problém porozumieť obsahu slov a viet.
Rečový prejav: Dezorganizovaná reč, chybné skloňovanie, vynechávanie slov, zámeny hlások a slabík, ťažko zrozumiteľný prejav.
Sluchové spracovanie: Porucha fonematického sluchu – dieťa ťažko rozlišuje podobné zvuky, melódiu či rytmus reči.
Motorika rečových orgánov: Výraznejšie narušenie motorickej koordinácie artikulačných orgánov, ťažkopádna artikulácia.
Intelektuálne schopnosti: Nápadný rozdiel – neverbálna inteligencia je výrazne vyššia než verbálna.
Sociálne správanie: Obmedzený kontakt s rovesníkmi, problémy s adaptáciou a začleňovaním do kolektívu.
Vývin a prognóza: Vyžaduje dlhodobú a intenzívnu logopedickú a špeciálnopedagogickú terapiu. Zlepšenie je možné, ale pomalé.
Diagnostika: Diagnostika VJP sa stanovuje po 4. roku, keď sa ukáže, že reč sa spontánne nevyvíja.
Vývinová jazyková porucha u detí s poruchami autistického spektra alebo Aspergerovým syndrómom.
Charakteristika: Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie a komunikácie. Znížená schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty. Oslabené porozumenie metakognícii a generalizácii poznatkov. To znamená, že oslabené je porozumenie, dieťa má problém pochopiť význam slov, viet alebo inštrukcií. Ťažkosti so správnym vyhodnotením kontextu a súvislostí. Metakognícia je schopnosť uvedomovať si vlastné myslenie, učenie a stratégie riešenia problémov, V tomto prípade sa jedná o oslabenú metakogníciu, čo znamená, že dieťa nedokáže plánovať, monitorovať ani hodnotiť svoje učenie. Generalizácia poznatkov je schopnosť preniesť naučené vedomosti alebo zručnosti do nových, odlišných situácií, oslabená generalizácia znamená, že dieťa vie riešiť úlohy len v známych alebo nácvikových kontextoch a nezvláda ich aplikovať v reálnom živote.
Jazyk formálne zvládnutý, no sociálne neadekvátne používaný.
Jazykové a komunikačné prejavy: Deficity v sémantickej a pragmatickej rovine. Nedostatky v prekurzoroch vývinu reči (obsah, forma). Poruchy neverbálnej komunikácie (zrakový kontakt, gestá, spoločná pozornosť). Oneskorený vývin reči, atypická prozódia - narušenie rytmicko-melodických zložiek reči – teda intonácie, prízvuku, tempa, rytmu a melódie rečového prejavu. Slabé porozumenie reči. Atypický spôsob osvojovania jazyka - echolálie. Jedná sa o opakované alebo mechanické opakovanie slov, slovných spojení či fráz, ktoré dieťa počulo u iných. Ide o atypický spôsob osvojovania jazyka, ktorý môže byť súčasťou normálneho vývinu reči v rannom veku, ale pri neskoršom alebo nadmernom výskyte môže signalizovať vývinové alebo neurologické poruchy. Sémantické deficity – ťažkosti s abstraktnými pojmami, zámenami, časovo-priestorovými vzťahmi, neologizmy. Deficity v pragmatike – neprimerané používanie reči v sociálnych situáciách.
Sekundárne prejavy: Pri neskorej diagnostike – poruchy správania, nezáujem o školu, regres vedomostí. Vývinové poruchy učenia ako je dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia a dyspraxia.
Logopedická terapia: Zameranie na oslabené jazykové roviny (výslovnosť - foneticko-fonologická, slovná zásoba - lexikálna, sémantická, gramatika - morfológia, syntax - skladba vetná). Rozvoj porozumenia reči a pragmatických schopností. Nácvik funkčného používania reči v sociálnej interakcii. Využitie princípov aplikovanej behaviorálnej analýzy, rozvoj verbálneho správania a prístup podporujúci rozvoj jednotlivca prostredníctvom budovania vzťahov, hravej interakcie a emocionálneho zapojenia, ďalej terpapeutických metód ako je ergoterapia, arteterapia, muzikoterpia, hippoterapia, canisterapia, animoterapia a aplikácie alternatívnej a augmentatívnej komunikácie - AAK, predovšetkým u neverbálnych jednotlivcov.
Poradenstvo a konzultácie
Pre deti, žiakov so špecifickými poruchami učenia. Ponúkame odborné poradenstvo, špeciálnopedagogické intervencie a prístup k odborným materiálom pre všetkých, ktorí čelia výzvam spojeným s poruchami učenia, ako sú dyslexia, dysgrafia, dysortografia či dyskalkúlia.
Neviete si rady so vzdelávaním vášho dieťaťa?
Máte pocit, že sa vaše dieťa učí inak, ako by ste očakávali? Často vás prekvapuje jeho správanie alebo reaguje neprimerane v školskom prostredí?
Možno ide o poruchu učenia.
Dá sa predpokladať porucha učenia už u predškoláka?
Áno, niektoré prejavy možno rozpoznať už v ranom veku. Včasná diagnostika je kľúčová pre úspešnú podporu rozvoja dieťaťa.
Vaše dieťa má diagnostikovanú poruchu – čo ďalej?
Samotná diagnóza nestačí. Je dôležité vedieť, ako s dieťaťom pracovať, aké pomôcky a metódy zvoliť, aby učenie nebolo bojom, ale zvládnuteľnou výzvou. Pomôžeme vám nájsť riešenia.